Zážitky z chytání na slovenské řece Poprad.
Po dlhej dobe muškárskeho pôstu som sa konečne dostal na krásnu rieku Poprad. V ovzduší som cítil jemný závan jesene aj keď bol ešte len august a v duši napätie z očakávaného lovu. Rôznorodosť koryta tejto Východoslovenskej rieky, kde sa striedajú úseky s prúdiou vodou s dlhými pláňami si obľúbili určite viacerí muškári. Rieka Poprad je skutočne jedinečná a viacerí ju na východe Slovenska považujeme za muškársky klenot. V niektorých úsekoch Poprad preteká nádhernými prírodnými scenériami. Málo navštevovaný ale veľmi zaujímavý je napríklad úsek v okolí hraníc s Poľskom pri obciach Malý Lípnik, Legnava alebo Sulín. Z protiľahlého brehu Vám Poľský kolega muškár zaželá veľa úspechov v love a priateľsky pridá aj informáciu o práve používaných nymfách. O tomto hraničnom úseku Popradu niekedy na budúce.
Tento krát som zabrodil na úsek pri Ružbašskej Míľave, ktorý je muškárskou legendou. Poprad sa mi na tomto mieste zdal byť v ten deň až príliš opustený, čo ma prekvapilo vzhľadom na ideálne počasie a ideálny stav vody. Nevadilo mi to, práve na opak. Zrazu som sa cítil ako v raji, kde ľudská noha nevkročila. Realita na brehoch dnešných riek a jazier je však iná, presvedčil ma o tom kopec odpadkov roztiahnutých okolo vody. No nie o tom som chcel.
Jemne rozstrasený a vo veľkom očakávaní som vošiel do vody. Po minuloročnom trápení sa a so slabšími úlovkami hlavne lipňa som príliš neveril, že sa to zlepšilo. Aj keď najradšej chytávam na sucho, tento krát som nasadil troj kombináciu nýmf. Pri nymfovaní väčšinou používam šestkovú paličku a plávajúcu DT šnúru. Ako prvú som zvolil nymfu, ktorú som naviazal len deň pred tým a pomenoval ju Silverado, podľa farby telíčka. Na Goldhead naviazaný na háčiku č.12, som použil netradične striebornú farbu telíčkovej nite skôr kvôli experimentu ako z dôvodu napodobenia konkrétneho hmyzu. Krúžkovanie som urobil mosadzným drôtom a hruď som nadaboval z tmavo-hnedého zajaca. Keďže sa mi telíčková niť začala jemne rozplietať pri chvostíku a posúvať sa po háčiku celú nymfu, aj z nadabovanou hruďou som jemne zalakoval muškárskym lakom. Nechcem tu tvrdiť, že táto nymfa je mojim originálom alebo vynálezom ale s podobnou som sa zatiaľ nestretol. Aj keď nymfy Českých, Francúzskych a Belgických muškárov sú podobné, alebo sa krútia okolo tohto vzoru v rôznych farebných odtieňoch. Táto nymfa pri love najviac imponovala potočákom, nie síce veľkým ale zato statočne bojujúcim a nádherne sfarbeným. Ulakomil sa na ňu aj jeden 25 cm lipeň a ťažkopádnym spôsobom ju zobral aj jalec okolo 35 cm.
Ako druhú nymfu som použil nymfu Pavla Adamovkého, tzv. Čiernu tutovku. Je to v podstate veľmi jednoduchá nymfa typu goldhead, akurát je tu použitá strieborná hlavička, takže vlastne silverhead. Telíčko je nadabované, napr. čierny zajac, krúžkovanie medený alebo strieborný drôtik. Nymfu som naviazal vo veľkosti č.12 a č.14. Použil som tento krát veľkosť č.12. Táto nymfa tiež najviac chutila potočákom okolo 25 cm. Niekoľko krát som ju skúšal aj na rieke Topľa, ktorá preteká mojím rodiskom, ale zatiaľ neúspešne a až na niekoľko plosiek pásavých a dvoch jalčekov som na ňu nechytil nič väčšie. Horná, tretia mucha bola tiež nymfa, naviazaná na jemne zaťaženom typovom háčiku od J. Klímu. Táto Klímovka väčšinou chutila lipníkom a pstrúžikom okolo 15 – 25 cm. Keď sa o ňu začali zaujímať belice a menšie jalce, tak som ju odstrihol a začal vážnejšie uvažovať o zmenení celej zostavy, aby som vyskúšal viacero variácii.
Jemný dáždik, ktorý trval necelých 20 minút akoby potlačil chuť rýb na ,,proteínové sústo,, a zábery ustáli. Aj to ma utvrdilo v mojom rozhodnutí na nejakú zmenu či experiment. Mal som pocit, že sa po daždi zmenila teplota vzduchu a cez mračná vykuklo na chvíľu aj slnko. To bol zrejme podnet na mohutné rojenie hmyzu. Podenky vo veľkosti 18 – 20 sa v celých rojoch vznášali nad vodou. Samozrejme som spozoroval aj podstatne zvýšenú aktivitu rýb na hladine a keď voda začala doslova ,,vrieť,, neváhal som ani chvíľu a previazal som na sucho. Blesková príprava nadväzca a svetlo hnedá podenka s CDC č. 18 už aj lietala vzduchom. Záujem zberajúcich rýb bol značný, napriek tomu som prvé tri zábery trestuhodne prepálil. To preorientovanie sa z nymfy na sucho mi chvíľu trvalo a ani AFTMA mojej muškárky nebolo to pravé na suchárinu. Lipeň sa poctivo zdvihol aj po štvrtý krát. Jemný zásek a ryba perfektne sedí na paličke. Nebol to žiaden obor ale jeho 30 cm ma v tu chvíľu potešilo. Krúžkovanie rýb nabralo riadne obrátky a mne sa podarilo vyhádzať hádam všetky krúžky v okruhu 10 metrov, ktoré sa na hladine objavili. Jeden krúžok, asi tri - štyri metre odo mňa však bol riadne hlučný a opakoval sa v pravidelných intervaloch. Na okamih som zazrel aj chrbtovú plutvu pekne sfarbeného lipňa. Ten si moju muchu vôbec nevšímal. Zo dva krát si vzal živú mušku z hladiny ani nie 10 cm od mojej muchy, čím ma riadne vytočil. Pri zúfalom pätnástom nahodení dva metre nad jeho lovné miesto, keď sa mucha pomaly dostala až do jeho zorného poľa, sa prišiel na muchu pozrieť bližšie ale ani tento krát ju nezobral. Nešlo mi to do hlavy čo sa deje. Problém bol v omotaní koncového vlasca okolo telíčka mušky. Muška na hladine vyzerala pravdepodobne značne nepôvabne a skúsený lipeň sa z nej určite aj rehotal. Nepodarilo sa mi ju vyslobodiť zo slučky vlasca, tak som ju odstrihol, odložil a naviazal novú. Rozdiel medzi novou a starou muchou bol len vo veľkosti CDC, a zrejme aj to bol pre lipňa dôvod prečo si predchádzajúcu muchu od začiatku nevšímal alebo všímal so značnou dávkou nedôvery. Po prvom nahodení ,,čerstvú,, podenku zobral s takou razanciou, že keď som ho po hádam troch minútach zdolávania vylovil, mal ju až kdesi v krku. Nádherný 37 centimetrový krásavec už začal chytať tmavé odtiene farieb na chrbátiku a chrbtovej plutve. To pomenovanie Lipeň Tymianový skutočne sedí, tá ryba doslova vonia po tymianovom korení. Pri vyberaní muchy z jeho tlamy som ocenil háčik bez protihrotu ináč by rany v jeho papuľke boli dosť veľké vzhľadom na jej krehkosť.
Aj keď nosievam na ryby digitálny fotoaparát stále so sebou, mal som ho tak komplikovane zabalený v taške, že som vybaľovanie vzdal a lipňa tentoraz bez fotenia pustil späť do vody. Dôvod prečo často púšťam ryby je aj moja lenivosť rybu vyčistiť. Takýchto alebo podobných okamihov som mal na moje prekvapenie v ten deň ešte dosť veľa a to všetko na úseku dlhom približne 150 metrov. Pri jednom z ďalších nahodení, keď som nechal muchu brázdiť a jemne pritopiť mi dosť zúrivo zabral duhák. Spoznal som to podľa boja a výskokov hneď po zábere a hlavne po rozbehnutí sa šnúry hore prúdom. Predviedol sa v celej svojej kráse elegantným saltom. Vytiahol si zo tri metre šnúry, lenže si to namieril presne k brehu a tak ťah spomalil. Divokosť sa pomaly vytrácala a duháčika som pritiahol až k podberáku. Typický druhý dych ala duhák a znova vyrazil, tento krát len asi dva metre odo mňa. Pritiahol som ho ešte raz bez problémov až k sebe, sily mu očividne ubúdali. Ten 30 centimetrový dorastenec sa však nechcel vzdať a koncový vlasec Stroft 0,10 mm jeho posledný nápor nevydržal. Salmonid aj s mojou úspešnou muchou, mi zamával chvostom a energicky vystrelil hore prúdom. Po tejto, pre mňa skoro tragickej udalosti, kvôli strate muchy, pretože bola posledná zo spomínaného vzoru a farby, som vyskúšal značne množstvo podobných suchých múch no bezúspešne. No čo už?
Keďže sa zvečerievalo tak som si po skúsenostiach z minulých rokov spomenul na rojenia potočníkov a na divoké zbery potočákov na hladine. Na potočníka mám tiež pochytané ani nie tak veľké ako určite krásne ryby. Nasadil som teda túto úspešnú a obľúbenú muchu. Začal som pri veľkosti č.14 a postupne, ako neprichádzali zábery, som veľkosť muchy zmenšil na č.16. Po hodine lovu, keď som vystriedal tri farebné vzory potočníkov, ryby vytrvalo a statočne moje muchy ignorovali. Tá svetlo hnedá podenka, ktorú si na veky odniesol duháčik, im v ten deň chutila zdá sa najviac. Nebol však dôvod na nejaké zúfalstvo alebo sklamanie, lebo po peknom niekoľko hodinovom love som mal muškársku dušičku na mieste a s kľudom Angličana som vyšiel z vody von. Poprad ma po dlhšej dobe nesklamal. Znova som bol v spomínanom opojení a v hlave mi vírili myšlienky z posledných hodín a minút. Okolie sa začalo rýchlejšie ponárať do tmy a Poprad si ďalej spieval svoju veľkolepú pieseň.